Ak by ste mali definovať jedno a prvé slovo, ktoré vás napadne pri pohľade na dizajn Preľude šiat, čo by to bolo? Za nás jednoznačne výšivka. Výšivka tvorí jeden zo základnych pilierov slovenskej tradičnej módy. Preto sa stala pri inšpirácií slovenským tradičným odevom neoddeliteľnou súčasťou dizajnu dámskeho oblečenia Preľude. Odkiaľ sa ale výšivka na našom území vzala a akú dôležitosť jej ľudia pripisovali?

Výšivka ako kultúrny výtvor zaujímala v ľudovej výtvarnej tradícii na Slovensku výsadné postavenie. Predstavovala nie len estetickú zhodu, ale aj okrasný doplnok každodenného a sviatočného života vidieckej komunity. Výšivka mala okrem svojej estetickej funkcie aj dôležitú rolu ako identifikačný prostriedok, podľa ktorého sa poznalo, z ktorej oblasti človek pochádzal. 

Prvé doklady o výšivkách siahajú až do čias neolitu, kedy ale výšivky vychádzali skôr z praktických dôvodov – ako zošiť kusy látky, alebo upraviť rozstrapkané časti. V staroveku vynikal vyspelým výšivkovým umením najmä Orient. Z jeho bohato rozvinutej výšivkovej kultúry sa začala výšivka šíriť na panovnícke dvory Uhorska. Tak sa výšivka v 18. a 19. storočí dostala až k roľníckej triede a pomáhala rozvíjať chtíč ľudí po estetickom prejave. 

Najstaršie zachované vyšívané oblečenie ľudového pôvodu malo obradný charakter. Boli to kútne plachty, ktorými sa v izbe oddeľovala posteľ rodičov s novorodeným dieťaťom. Tieto plachty mali magické vlastnosti a preto sa objavovali aj v iných významných životných situáciách – šaty nevesty, prestierali sa na novomanželské lôžko, kládli sa do truhly. V čase, keď bola výšivka ešte vitálnou súčasťou materiálneho sveta dedinskej komunity, bol jej charakter vyjadrený výberom materiálu, farebnej škály vyšívaných nití, ornamentálnych prvkov a technickým postupom. Rovnako bola výšivka aj neverbálným znakom spoločenského statusu jeho nositeľa. Označovala jeho vek. Dávala najavo, či má človek sviatok, alebo bežný deň. 

Variabilita ornamentálnych motívov a kompozícii bola vyjadením lokálneho výšivkového štýlu, ktorý sa tradoval ako kultúrne dedičstvo. Prirodzené bolo aj napodobňovanie výšivok, medzi susedmi alebo ľuďmi s podobným sociálnym statusom. Napriek tomu vždy vznikali nové a nové varianty. Najväčšie rozdiely vo výšivkách preto registrujeme hlavne v rozdielnych regiónoch slovenska. 

Pri tvorbe kolekcii Preľude sa Doroti Vojtková inšpirovala výšivkami zo Záhoria, Záriečia a Piešťan, ktoré používa v štylizovanej a modernej podobe.